Samozrejme, keďže klávesnica, ktorá leží na stole pred nami, je klasická anglická, nemáme na nej napísané, kde je napríklad š, č či ž. Tak ak chcem niektoré z týchto písmen použiť, ťukám do najvyššieho radu klávesnice na ten kľúč, kde si myslím, že dané písmenko je. Napríklad, keď chcem napísať šťuka, skúšam: ť-nie, č-nie, š-áno, ý-nie, ž-nie, ť-áno, -uka. Niekedy, keď si myslím, že som ťukla správne písmenko, a neskontrolujem si to po sebe, vznikne mi z toho nezmysel, napríklad minule som napísala ľučté - malo to byť šuští. Je to priam slovotvorný proces, úplne ako Hviezdoslav...
Na klávesnici nie je znak &, ani @ alebo #, či $, tak ak ich chcete použiť, musíte prepínať medzi slovenskou a anglickou klávesnicou. Ale je to vynahradené tým, že má tento znak pre paragraf: §. Hoci sa veľmi nepoužíva, je to môj najobľúbenejší znak. Vážne. Už len preto, že sa mi tak veľmi páči, ho musím ešte raz použiť: §.
A ešte jeden milý trik. Máte doma starý písací stroj? Prvá rada písmen slovenskej klávesnice má takúto postupnosť Q-W-E-R-T-Z. Schválne, pozrite sa. A teraz sa pozrite na klávesnicu, čo leží pred vami na stole: Q-W-E-R-T-Y.
Aj keď ste sa nikdy neučili správne písať na stroji, po čase sa naučíte, kde približne písmenká sú. Ako tak bleskovo píšete, ani si neuvedomíte, že ťukáte nezmysly, lebo Y a Z sú vymenené. A ypsilon sa v slovenčine používa oveľa viac, ako som si myslela.
Pýtate sa, prečo sa na to všetko nevykašleme a nepíšeme si to bez diakritiky, s obyčajnou anglickou klávesnicou? Keď máme text vysielania napísaný so Slovenskou diakritikou, oveľa ľahšie sa nám to číta a robíme menej chýb. Tak teda smelo do ďaľšieho ž... nie... č... nie... ťukania vzsielania... ach, nie... vysielania!
