Nuž, začína sa to asi týždeň po nahratí predošlého. Najprv sa musíme rozhodnúť, o čom vysielanie bude. Inšpirácie nikdy nie je dosť a príde odvšadiaľ, podnety od poslucháčov, od priateľov, zaujímavé články v časopisoch a podobne. (Ak máte nápad na dobrú tému, dajte nám vedieť na našu email.) Informácie potom hľadáme, preverujeme, dávame dokopy, presne ako keď sme v škole písali referát.
Potom treba vysielane nahrať na minidisk, čo treba robiť v štúdiu našej materskej stanice.
V rádiu sú dve štúdia, ktoré si možno objednať na nahrávanie a tretie, z ktorého sa dá nahrať naživo. Na obsluhovanie nahrávacieho pultu treba mať absolvovaný kurz, lebo vybavenie je drahá záležitosť a je dosť citlivé. Kvôli záruke sa napríklad nesmú používať iné minidisky ako tie určené výrobcom.
Samotné nahrávanie trvá približne hodinu a pol, lebo na začiatku treba nastaviť mikrofóny podľa jednotlivých hlasov, pripraviť CD-čka (najmä na piesne na želanie, lebo chceme pre každého oslávenca vybrať vždy tie správne!) a na konci nahrávky preveriť. A samozrejme dĺžka nahrávania sa mení podľa toho, koľko sa pri nahrávaní zakoktáme alebo pomýlime, alebo či nám niekto vtrhne do štúdia, lebo si nevšimli, že svieti červené svetielko nad dverami štúdia, ktoré signalizuje, že mikrofón je zapnutý.
Keď je všetko nahraté, rýchlo si pustíme vybraté časti, aby sme sa uistili, že sa všetko nahralo – ale ani to nie je vždy spoľahlivé a už sme raz s hrôzou zistili, že sme nenahrali venovanie, čo nás veľmi mrzelo, tak si teraz dávame extra pozor.
Nahratý disk označíme pre zamestnancov rádia špeciálnym pepierovým štítkom, aby vedeli, kedy ho pustiť, koľko je na ňom nahraté a akými slovami sa rozlúčime, aby vedeli kedy ho vypnúť a neodsekli nás v strede vety.
A potom v nedeľu ráno počúvame, či sme všetko urobili, ako sme mali. Veríme, že s nami radi počúvate.
A vysielanie naživo? Nuž, to je príbeh na iný blog...
No comments:
Post a Comment