Dvojjazyčný generátor

V sobotu poobede chodím s deckami na ihrisko. Je to aktivita, ktorá nás poteší všetkých: Meshika si nájde kamarátky, s ktorými vysí na hrazdách, Rimi sa pohrá s bagrom nainštalovaným na pieskovisku a ja si trochu oddýchnem. Obyčajná sobota. Nikdy ma nenapadlo, že práve tu sa bude odohrávať jedna z mojich bilingválnych dilem.
S deckami sa aj ja aj manžel rozprávame po slovensky kedy sa len dá. A dá sa to vlastne všade s výnimkou niektorých domácich úloh. Ale zažili ste niekedy pohľady mamičiek na ihrisku, keď sa svojej ratolesti prihovoríte iným jazykom? Najmä keď sa to stane tesne po tom, ako si vaše dieťa a jej dieťa vymieňali názory?
V momente ste podozrievaný z toho, že svoje dieťa huckáte voči jej dieťaťu, že ich ohovárate a čo ja viem, čo ešte. Cítim, ako sa horúčkovite snaží z môjho tónu zistiť, čo hovorím. Tak volím zlatú strednú cestu a v dosluchu anglicky hovoriacich ihriskových kamarátov hovorím všetko dvojjazyčne.
Možno sa vám to zdá banálne, ale ani po tomto rozhodnutí nebolo ešte všetko vyriešené. Musela som sa rozhodnúť, či budem prekladať po každej vete, myšlienke alebo až po každom odseku, aby som ja nezabudla, čo hovorím, decká stihli vnímať a ja prekladať. A aby si ostatní uvedomili, že hovorím po anglicky kvôli nim. Nakoniec sa mi osvedčilo pri synovi tlmočiť každú vetu a pri dcére každú myšlienku. Syn je mladší a všetko mu treba hovoriť v krátkych vetách, ale staršia dcéra už nemá problém dať si do súvislosti aj nespojité pasáže.
Tak generujem dvojjazyčné pasáže: „Rimi, pusti teraz chlapčeka“ „Rimi, let the boy have a turn“... „Rimi, nesyp na dievčatko piesok“ „Rimi, don‘t throw sand at the girl“ ... „Rimi, toto je tvoj kýblik“ „Rimi, this is your bucket“ a potom: „Meshika, s kolotočom musíte pomaly, keď naňho idú malé deti, aby nespadli keď idete rýchlo“ „Meshika, you have to slow down when little kids are trying to use the wheel. They could fall down if you spin too fast“.
Zatiaľ som mala pozitívne ohlasy. Ľudia sa skôr usmejú ako zamračia, lebo majú pocit, že sú v obraze, zrazu nie som votrelec – a hneď vedia, že na mňa nemusia P-O-M-A-L-Y, lebo viem po anglicky. (To je téma na iný blog, ale prečo si ľudia myslia, že aj keď niekto nerozumie po anglicky, keď budú rozprávať pomaly, bude im rozumieť???) A dokonca sme už mali zopár diskusií o tom, odkiaľ sme. Nikto mi zatiaľ nepovedal, že deti popletiem. (Len by skúsil!) A ešte niečo. Mám novoobjavený rešpekt pred tlmočníkmi – neraz sa mi jazyk zamotal.

Som si istá, že s niečím podobným sa stretávajú aj iné slovensky hovoriace mamičky, oteckovia alebo dokonca starí rodičia. Ako situáciu riešite vy? Napíšte nám.