Ako sa dni zohrievajú, trávime viac času vonku. V záhrade, v parkoch a na pláži. Ako sa zobúdza celá príroda, stertávame všelijaké “živočíchy” ako sa vyjadrujú moje deti. Obaja prejavujú záujem, ale aj určitý odstup, najmä čo sa týka nezvyčajných zvieratiek. Ale prekvapilo ma, čo považujú za nezvyčajné.
Keď sme na pláži našli vyplavené … nuž ak mám pravdu povedať ani neviem, ako sa volajú, mz ich voláme morské sople. Malé priesvitné rohlíčkovité želatinky, ktoré nájdete na každej Adelaidskej pláži. Obaja sa ich nevedeli nabažiť, ďubkali do nich, hrali sa s nimi, dokonca sa s nimi začali ohadzovať. Ja som sa ich ani nedotkla.
Ale na napríklad na výlete v lese, keď okolo nás preletel prekrásny obrovský motýľ, ani po jednom ani druhom nebolo ani chýru ani slychu, lebo sa schovali za mňa. Ruky na oči: “Motýľ ide!” Uznám, že veľké motýle, ked vidieť každý detail sú nepríjemné, ale oni sa boja najmenšieho Kapustníka. Ako decko som si ich chytala, pozerala a dúfala, že mi pristanú na ruke. Nuž čo, sú to malí Austrálčania.
A čo u vás, zarazili vás niekedy podobné národnostné rozdiely medzi vami a vašimi deťmi? A vie niekto ako sa volajú tie morské sople?
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment